Legenda o veľkej láske – Miljenko a Dobrila

Neverím, že sú na svete ľudia, ktorí sú aspoň trochu vzdelaní a nikdy nepočuli alebo nečítali Shakespareovho Romea a Júliu. Vedeli ste, že sa takmer rovnaký príbeh lásky odohral aj na chorvátskom pobreží, v našej obľúbenej dovolenkovej destinácii Dalmácii, presnejšie v dedinke Kaštel Lukšič? Legenda o mladých kaštelanských zaľúbencoch, rozhádaných šľachtických rodinách, žiarlivosti, zbojníctve, pýche a rodovej hrdosti sa tradovala z generácie na generáciu až do roku 1833, keď sa stala podnetom románu chorvátskeho spisovateľa Marka Kažotića.
Legenda z druhej polovice 17.storočia rozpráva príbeh o tragickom osude veľkej lásky dvoch mladých ľudí z Kaštel Lukšiću. V týchto časoch žili v obci dva šľachtické rody – Vitturi s dcérou Dobrilou a šľachtic Adalberto Rušinić so synom Miljenkom. Svižný mládenec a jemná mladá dievčina sa do seba vášnivo zaľúbili, ale ostrá hádka ich otcov kvôli feudálnym právam nad domácimi sedliakmi ich prinútila stretávať sa a milovať potajomky. To sa im darilo vďaka pomoci slúžky Antice. Ale čo čert nechcel, Dobrilin otec sa o ich láske dozvedel, Dobrili nariadil prísne domáce väzenie pod dozorom matky. Miljenko bol na radu advokáta Dorotea poslaný na vojenskú službu do Benátok.

Nechýbalo veľa, aby konte Radoslav, Dobrilin otec, nedohodol svadbu svojej dcéry so značne starším trogirským šľachticom Družimirom. O správnosti takéhoto manželstva zapochybovala Dobrilina teta, kontesa Demetrija, poslala po jednom vojakovi Miljenkovi správu o chystanej svadbe. Miljenko sa stihol do Kaštel Lukšića vrátiť na poslednú chvíľu, aby zabránil katastrofe - vo svadobný deň práve v momente slávnostnej prísahy. Svadobný obrad bol prerušený na veľké prekvapenie a šok farára don Mavra a všetkých prítomných svadobčanov. Pomstychtivý Dobrilin otec konte Radoslav sa rozhodol zavrieť svoju dcéru za trest do kláštora Sv. Mikuláša v Trogire, čo sa Miljenko pokúšal zabrániť a počkal si na trogirskom pobreží na jej čln a svojím mečom spôsobil rozruch a neporiadok.

So súhlasom jeho otca, kniežaťa Adalberta, štátna služba a súd sa rozhodli vyhnať Miljenka do františkánskeho kláštora ostrovčeku Visovac na rieke Krka neďaleko Šibeniku. Tu Miljenko spoznal sedliačku Božicu, ktorá bola kedysi Dobrilinou dojkou. Po nej poslal svojej milovanej správu, aby utiekla z trogirského kláštora. Dobrile sa našťastie podarilo oklamať predstavenú kláštora opátku Gertrúdu, ušla, ale Miljenko ju nečakal na dohodnutom mieste blízo Trogiru.

Dobrila tak sama blúdila počas búrkovej noci až do rána, keď ju ulapili zbojníci. S obrovským strachom musela mladá panna bez pomoci prijať ponuku zbojníkov, že ju odvedú na Visovac ku jej Miljenkovi. V tom čase sa Miljenko skrýval v prezlečení za mnícha pred zbojníkmi, keďže Dobrilin otec si u nich objednal jeho zabitie a to za bohatú odmenu. Sklamaná Dobrila si pomyslela, že jej milovaný skutočne vstúpil do kláštora a pochovala všetky nádeje a sny, že sa na Visovci tajne zosobášia.

Keď sa konte Radoslav dozvedel o úteku svojej dcéry, známy svojou okrutnou a tyranskou povahou, sa rozhodol pre lesť, s cieľom zabrániť obrovskej hanbe, ktorá by padla na jeho rodinu. Ponúkol zmierenie Miljenkovmu otcovi, dobráckemu kniežaťu Adalbertovi a spoločne poslali na Visovec troch vyslancov, aby mladý pár nahovorili na návrat a slávnostný sobáš v Kaštel Lukšići.

Kaštelanskí zaľúbenci prijali ponuku svojich rodín. Ale konte Radoslav sa nijako nemohol zmieriť s tým, že si Miljenko nakoniec ako víťaz odvedie jeho Dobrilu ako svoju manželku do svojho domu, do domu šľachtického rodu Rušincov. Plný nenávisti a pomsty, hneď večer po svadbe mladého páru v lete roku 1690, si konte Radoslav na moste pred svojím kaštieľom Vitturi v Kaštel Lukšići počkal na svojho zaťa a vlastnoručne ho zastrelil.
Niekoľko mesiacov po tejto nešťastnej udalosti Dobrila z veľkého žiaľu stratila rozum, ochorela a zomrela. Jej posledným želaním bolo, aby bola pochovaná vedľa svojho milovaného Miljenka v kostolíku Sv. Jána na Rušinci. V tomto kostolíku sa dodnes nachádza náhrobná doska, na ktorej je nápis: Pokoj zaľúbeným (chorv. "Pokoj ljubovnikom"). V dedine Kaštel Lukšić sa okrem ich hrobky nachádza aj Dobrilin rodný kaštieľ Vitturi z XV. – XVI. storočia, Miljenkov dom - pevnosť Rušinić z XV.storočia (Rušinac), ako aj starý kostol z roku 1530, v ktorom boli zosobášení. Podľa tejto legendy bol napísaný román, dráma a opera.

Navštívte Kaštel Lukšić, pozrite si rodný dom neštastnej Dobrily kaštieľ Vitturi (dnešné múzeum mesta Kaštela) prejdite sa popri rodisku dobráckeho Miljenka kaštieli Rušinac. Poprechádzajte sa po nábreží a pri pohľade na kaštieľ Vitturi z lukšičkého móla si predstavte, ako mladý Miljenko potichu dovesloval ku morskej bráne kaštieľa a vyčkával na chvíľu, kedy sa ukáže jeho milovaná... Zaspomínajte si na svoju romatickú lásku, objímte svojho priateľa či priateľku, manžela či manželku, milovaného partnera alebo partnerku...

Ktohovie, milí priatelia, možno práve romantika tohto miesta, šum mora a duch veľkej lásky učinia Vašu dovolenku nezabudnuteľnou! Tešíme sa na Vás!